Cez dôchodkový strop cúvame do budúcnosti

Autor: Miro Kotov | 11.6.2018 o 12:21 | Karma článku: 4,99 | Prečítané:  1988x

Buď budeme na dôchodku kratší čas s vyššími penziami, alebo dlhšie s nižšími. Stratégia odlákať pozornosť verejnosti k novým témam zabrala. Dôchodkový systém je spoľahlivá vábnička. 

A tak Slovensko už niekoľko týždňov rieši, či by o dvadsať rokov Slováci mali pracovať do veku 67 či 65 rokov, alebo ešte kratšie. Hra s názvom „koľko odpílime z dôchodkového veku“ pripomína pokrovú partičku, kde sa stávka protihráča dorovná a potom pridá niečo navyše. Odvahy meniť veci po roku 2030 je medzi politikmi neúrekom, a tak sa budúci dôchodkový vek osekáva hlava-nehlava.

Starneme. Úplne vážne

V mediálnej prekáračke zanikla správa Štatistického úradu z konca mája. Tá uvádza, že zmeny vo vekovej štruktúre poukazujú na intenzívne starnutie slovenskej populácie. Nie starnutie, ale intenzívne starnutie.

Polovica populácie Slovenska má už viac ako 40 rokov. Pôrodnosť je za posledných 25 rokov hlboko pod reprodukčnou úrovňou a stredná dĺžka dožitia sa zvyšuje. Inak povedané, detí sa rodí málo a ľudia žijú dlhšie. Financovanie dôchodkov bude preto čoraz ťažšie a ťažšie. S takýmito prognózami by sa prvý pilier mal uberať k menšej štedrosti, no aktuálny návrh je presne opačný.

Predlžovanie dôchodkového veku je jedným z najefektívnejších riešení, ako zlepšiť hospodárenie v prvom pilieri. Pôsobí totiž na oboch stranách barikády. Keď sa predĺži dôchodkový vek, nielenže klesne počet dôchodcov, ale keďže títo poväčšine ostanú pracovať, vzrastie počet prispievateľov do systému. Znížia sa výdavky a vzrastú príjmy prvého piliera. Pokles počtu dôchodcov pri predĺžení veku odchodu do dôchodku je pomerne výrazný, keďže najpočetnejšie sú väčšinou najmladšie ročníky dôchodcov.

Aj takto to nie je zlé

Slovensko má nižší vek odchodu do dôchodku ako väčšina vyspelej Európy. Kým u nás je to niečo nad 62 rokov, vo vyspelých krajinách Európy je to okolo 65 rokov. A aj tak ho plánujú postupne predlžovať. Hranica 68 rokov je pomerne bežná. Niežeby tam na Západe boli takí sociálni netvori, ale starnutie dobieha aj ich.

Žiaľ, spomínaný dvojaký efekt platí aj opačne, zníženie veku odchodu do dôchodku výrazne nabúra hospodárenie v prvom pilieri. A diera v hospodárení sa bude musieť vykryť inak. A to znížením dôchodkov. Žiadne zázračné riešenia neexistujú.

Buď budeme v dôchodku kratší čas s vyššími penziami, alebo dlhšie s nižšími. Ekonómovia a odborníci na to síce upozorňujú, ale karavána sa už rozbehla. Namiesto prípravy ľudí na menej štedrý dôchodkový štátny systém, sa zas a znova vytvára dojem, že ten je vlastne v pohode.

Reči o skratke na cintorín

Škodlivý však nie je len samotný návrh, ten sa aj tak ešte desaťkrát zmení, kým príde jeho čas. Problémom je aj komunikácia k verejnosti. Tá vytvára v ľuďoch ilúzie, že oni sa pri predlžovaní dôchodkového veku dôchodku ani nedožijú.

Štatistiky jasne dokazujú, že ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku. A na dôchodku trávia čoraz dlhší čas. Predlžovanie dôchodkového veku má za cieľ, aby ľudia rôznych generácií strávili na dôchodku podobne dlhý čas.

Čiže neplatí, že bez dôchodkového stropu sa pôjde z práce rovno na cintorín. Nečudujme sa, že ľudia sa k svojim dôchodkom stavajú nezodpovedne, keď sa im servírujú takého nezmysly.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo by ste (ne)mali zrušiť svoje konto na Facebooku

Čo sa stalo z najväčšej sociálnej siete.


Už ste čítali?