Hurá do akcií! A všetci?

Autor: Miro Kotov | 20.2.2017 o 13:37 | (upravené 21.2.2017 o 11:54) Karma článku: 10,18 | Prečítané:  7703x

Slováci si v druhom pilieri sporia tak statočne, že ich úspory presiahli vo februári 7 miliárd eur. Svoje budúce dôchodky zveľaďujú predovšetkým v bezpečných garantovaných fondoch. 

V negarantovaných fondoch – akciových, indexových aj zmiešaných, je menej ako 20 percent úspor. Podiel v negarantovaných fondoch by sa zvýšiť rozhodne mal, ale s rozvahou. Hurá princíp „teraz všetci do akcií“ je na finančných trhoch vopred podozrivý.

Čo je jasné

Sporenie na dôchodok je najdlhší finančný produkt, aký si väčšina sporiteľov kedy kúpi. Na začiatku sporenia by mali byť úspory prevažne v rizikových fondoch, teda tých čo investujú do akcií. A to aj v prípade konzervatívnych sporiteľov. Úspory sú na začiatku sporenia nízke, doba do konca sporenia dlhá.

Na konci sporenia by situácia mala byť presne opačná, úspory by mali byť umiestnené predovšetkým v bezpečných dlhopisových fondoch. V čase, keď sa sporitelia chystajú na dôchodok, už akýkoľvek pokles na celoživotných úsporách zabolí.

V Amerike je investovanie do akcií národným športom. Aj preto počas finančnej krízy mnohí Američania odložili svoj odchod do dôchodku. Pokles na akciových trhoch im tak znížil úspory, že na slušný dôchodok by im to asi nestačilo.     

A čo nejasné...

Kým rozloženie úspor na začiatku a na konci sporenia je v zásade univerzálne pre všetkých sporiteľov, obdobie medzi tým už také jednoznačné nie je. Kedy a akým tempom úspory presúvať medzi fondmi je závislé od veku sporiteľa, výšky úspor a najmä jeho schopnosti znášať investičné riziko.

Koľko úspor presunúť?

Ak si niekto sporí v druhom pilieri už dvanásť rokov a vek má nad štyridsať rokov (a takých sporiteľov je v druhom pilieri dosť), už by nemal presúvať do akcií celé úspory. Časť úspor by mal nechať aj v garantovanom fonde. Koľko presne, to výrazne závisí od jeho postoja k riziku. Univerzálne číslo neexistuje. Koľko úspor by sporitelia mali presunúť do negarantovaných fondov je teda nejasné. Sporiteľom by určite pomohlo, ak by existovala nejaká základná teoretická schéma, koľko investovať do akcií v jednotlivých fázach sporenia.

Ako a kedy presúvať úspory ?

Ak sú úspory nízke, urobiť ich presun do negarantovaných fondov jednorazovo je v poriadku. Prípadný následný pokles akciových trhov veľkú paseku na úsporách nespraví. Sporiteľ, ktorý je v druhom pilieri desať-dvanásť rokov, by úspory mohol radšej presúvať postupne, napríklad v priebehu roka. Dôvod – akciové trhy majú za sebou niekoľko rokov silných rastov a prípadný pokles, už na úsporách cítiť bude. Vyšší vek je dôvod navyše k postupnému presunu do negarantovaných fondov. Na dohnanie prípadných poklesov ostáva menej času.   

Takže, aké sú úlohy?

Dostať časť úspor ľudí do rizikových fondov je len prvá časť úlohy. Druhá časť bude ich tam udržať v prípade nepriaznivého obdobia. Akcie rastú už niekoľko rokov v kuse. Čím dlhšie rastú, tým menej si ľudia pamätajú paniku, ktorú vyvolal ich prudký pád počas krízy.

Prestup do rizikovejších fondov by mal byť podmienený aspoň základnou znalosťou zákonitostí kapitálových trhov. Ak pri prvom vážnejšom poklese akciových trhov odídu, ich presun nebude mať zmysel a ani úspech. Práve naopak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Učiteľ: Nepoznám dôvod, prečo používať len spojené písané písmo

Rodičia a učitelia zbierajú podpisy, aby ministerstvo školstva dovolilo deťom používať písmo, ktoré im vyhovuje.

DOMOV

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS

Ján Košiar píše pre časopis, ktorý finančne podporuje rezort vnútra.

EKONOMIKA

Taliansko zachraňuje ďalšie dve banky. Čo s tým má matka VÚB

Intesa Sanpaolo pravdepodobne zatvorí približne šesťsto pobočiek prevzatých benátskych bánk a zruší asi štyritisíc pracovných miest.


Už ste čítali?