Nula medzi nami

Autor: Miro Kotov | 22.4.2016 o 11:29 | (upravené 21.2.2017 o 11:51) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1754x

Na nízke úroky si už pomaly začíname zvykať, ani nula však tentokrát ešte nemusí byť dno.Aj kapitálovými trhmi nepoznačeným laikom začína byť jasné, že s úrokovými sadzbami nie je všetko s kostolným poriadkom. 

Ktorým smerom sa pozrieme, úroky sú nízke, nižšie, najnižšie. Nulové sú úroky na bežných účtoch, takmer nulové na termoch a extrémne nízke sú aj úroky z hypoték. Kým bežní občania sa pomaly zžívajú s nulovými sadzbami, na kapitálových trhoch sú už úroky o krok ďalej. Záporné. Keď sa blížili k nule, mysleli sme, že už klesať veľmi nemajú kam. Prerazením nuly sa im otvorili nové obzory. Záporná je úroková sadzba Európskej centrálnej banky, záporné sú úroky z dlhopisov väčšiny európskych štátov.

Keď požičiate dnes na päť rokov Nemecku 1 000 eur, v roku 2021 sa vám z Berlína vráti 980 eur. Slovenská vláda sa tiež teší zo záporných úrokov. Kladný výnos majú až osemročné dlhopisy, všetko pod touto hranicou je záporné. V zajatí záporných sadzieb sa aj zarobená nula stáva úspechom.

Podľa toho, čo v apríli predstavila a komunikovala  Európska centrálna banka, najbližšie roky to na rast sadzieb nevyzerá. Inflácia v eurozóne nie a nie začať rásť, vyhliadky ekonomického rastu tiež žiadna sláva. Nízke úroky tu teda s nami pobudnú dlhšie. Čím dlhšie tu budú, a čím viac si na ne zvykneme, tým ťažšie sa potom budú zvyšovať. A to z viacerých dôvodov. 

Nízke úroky znamenajú nízke splátky pre dlžníkov. Keď sa na tieto nízke splátky nastavia rodinné,  firemné či štátne rozpočty, ich neskorší rast bude bolieť. Svoje o tom vedia v USA, tam v roku 2004 mali úroky na jednom percente a potom ich raketovým tempom do roku 2006 zvýšili nad päť percent. A v 2008 im začali krachovať hypotéky.

Nízke úrokové sadzby však znamenajú aj vysoké ceny akcií či nehnuteľností. Dôvod je prozaický, keď v banke či v dlhopisoch sú zárobky nízke, hľadá sa alternatíva. A tak sa kupujú byty, či akcie. Keď úroky začnú po čase rásť, nastane opak. Čo sa deje potom, si tiež pamätáme z roku 2008. Domácnosti vlastnili domy celé financované z hypotéky. Ich hodnota bola zrazu o štvrtinu nižšia a výška mesačnej splátky o polovicu vyššia ako v čase, keď ich kupovali. Nič rozumnejšie, ako prestať splácať a drahý dom „pustiť“ banke, domácnosti nenapadlo.

O ťažkosti návratu k vyšším úrokom vie svoje aj japonská centrálna banka. Tá znížila základné sadzby na jedno percento v júni. V roku 1995. Odvtedy je nepretržite pod touto hranicou. Späť nad jedno percento sa nevyhrabala ani v bohatom predkrízovom období pred rokom 2008.

Poučené týmto vývojom sa do zvyšovania sadzieb tentokrát centrálne banky hrnúť nebudú. Ani v Európe, ani v USA. Preto sa môžeme nachystať na pravdepodobne dlhé obdobie nízkych úrokov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?