Kráľovi sa báli povedať, že je nahý. Kto prvý povie pravdu o našom dôchodkovom systéme?

Autor: Miro Kotov | 9.3.2015 o 10:39 | Karma článku: 11,18 | Prečítané:  3280x

O  dôchodkovom systéme sa živo diskutuje.  Najmä o jeho „mladšej“ zložke – druhom pilieri. Paradoxne, problém má práve ten starší z dvojice – prvý pilier. Zabíja ho jasný a stokrát pomenovaný faktor - demografia.

Dlhodobé predpovede ekonomických veličín ako inflácia či rast ekonomiky sú populárne a veľmi nepresné. Demografické predpovede sú ale iná káva. Ak si odmyslíme extrémne prípady, (vojna či masové sťahovanie národov),  tak dnešný počet a vek obyvateľov pomerne presne určuje budúcu štruktúru produktívnej a post produktívnej časti spoločnosti v horizonte desaťročí. Čiže ak sa v roku 2014 narodilo 60 tisíc detí, tak o tridsať rokov z nich bude približne toľko tridsiatnikov. Určite sa ich počet nezdvojnásobí, ani neklesne o polovicu.

Problém prvého piliera prichádza postupne. Každý rok bude odchádzať do dôchodku o desiatky tisíc ľudí viac, ako príde na trh práce. Rok za rokom, pekne postupne – až sa žaba v hrnci uvarí - dôchodcov bude nakoniec viac ako pracujúcich. A hoci je prvý pilier už dnes v slušnom deficite, o jeho kríze sa stále hovorí, akoby patrila do ďalekej budúcnosti.  

Reformu prvého piliera predstavujú v zásade tri opatrenia. Buď

a) ľudia budú dlhšie pracovať, alebo

b) pracujúcim sa zvýšia odvody, alebo

c) dôchodcom sa znížia dôchodky.

Ani jedna z uvedených možností nemá potenciál, aby sama vytrhla systém z biedy sociálne udržateľným spôsobom. Napríklad, ak by sa upravoval len vek odchodu do dôchodku, musel by sa v horizonte desaťročí posunúť nad 75 rokov. Podobné je to s výškou dôchodkov, meraných ako pomer prvého dôchodku a poslednej mzdy  - ten by sa musel znížiť až niekde k 20%  (z dnešných  55%). Preto v realite pôjde určite o kombináciu všetkých troch opatrení.

Väčšina sociálne znesiteľných opatrení však prestane fungovať v čase, keď do dôchodku pôjde generácia husákových detí. Tie deti majú dnes 30 – 40 rokov a ruku k dôchodkovému problému začnú prikladať okolo roka 2040. Ak sa aj dovtedy budeme tváriť, že problém neexistuje, tu prepukne v plnej kráse.

Čo s tým? Je evidentné, že systém priebežného financovania dôchodkov sa bude musieť zásadne zmeniť. Spoliehať sa na rýchlo rastúcu produktivitu práce? V starnutí populácie vidieť potenciál pre „striebornú“ ekonomiku? To sú úvahy z ríše snov. Omnoho pravdepodobnejšie je, že dôchodok z prvého piliera sa postupne zníži (v pomere ku mzdám) a zjednotí. Keď do dôchodku pôjde generácia husákových detí, bude všetkým pravdepodobne vyplácať dávku v rovnakej výške, ktorá bude pokrývať životné minimum. Prvou nadstavbou bude druhý pilier, resp. pri tých, ktorí boli iba v prvom pilieri, pribudne dodatočná platba z prvého piliera za tie odvody naviac.  Ani s týmito plneniami však dôchodcovia nebudú zďaleka za vodou. Preto bude nevyhnutné ďalšie dobrovoľné zabezpečenie. Či už formou potomstva, dobrovoľných úspor či inak. Fantázii sa medze nekladú.

Generácia dnešných tridsiatnikov má ešte dosť času, aby sa na nízke dôchodky z prvého piliera nachystala. Avšak je potrebné jasne a nahlas pomenovať jeho súčasný stav a najmä budúcu prognózu - čiže povedať, že kráľ je nahý. A hovoriť racionálne a triezvo o poslaní a zmysle dvojpilierového systému.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?