Nula medzi nami

Autor: Miro Kotov | 22.4.2016 o 11:29 | (upravené 22.4.2016 o 15:50) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1573x

Na nízke úroky si už pomaly začíname zvykať, ani nula však tentokrát ešte nemusí byť dno.Aj kapitálovými trhmi nepoznačeným laikom začína byť jasné, že s úrokovými sadzbami nie je všetko s kostolným poriadkom. 

Ktorým smerom sa pozrieme, úroky sú nízke, nižšie, najnižšie. Nulové sú úroky na bežných účtoch, takmer nulové na termoch a extrémne nízke sú aj úroky z hypoték. Kým bežní občania sa pomaly zžívajú s nulovými sadzbami, na kapitálových trhoch sú už úroky o krok ďalej. Záporné. Keď sa blížili k nule, mysleli sme, že už klesať veľmi nemajú kam. Prerazením nuly sa im otvorili nové obzory. Záporná je úroková sadzba Európskej centrálnej banky, záporné sú úroky z dlhopisov väčšiny európskych štátov.

Keď požičiate dnes na päť rokov Nemecku 1 000 eur, v roku 2021 sa vám z Berlína vráti 980 eur. Slovenská vláda sa tiež teší zo záporných úrokov. Kladný výnos majú až osemročné dlhopisy, všetko pod touto hranicou je záporné. V zajatí záporných sadzieb sa aj zarobená nula stáva úspechom.

Podľa toho, čo v apríli predstavila a komunikovala  Európska centrálna banka, najbližšie roky to na rast sadzieb nevyzerá. Inflácia v eurozóne nie a nie začať rásť, vyhliadky ekonomického rastu tiež žiadna sláva. Nízke úroky tu teda s nami pobudnú dlhšie. Čím dlhšie tu budú, a čím viac si na ne zvykneme, tým ťažšie sa potom budú zvyšovať. A to z viacerých dôvodov. 

Nízke úroky znamenajú nízke splátky pre dlžníkov. Keď sa na tieto nízke splátky nastavia rodinné,  firemné či štátne rozpočty, ich neskorší rast bude bolieť. Svoje o tom vedia v USA, tam v roku 2004 mali úroky na jednom percente a potom ich raketovým tempom do roku 2006 zvýšili nad päť percent. A v 2008 im začali krachovať hypotéky.

Nízke úrokové sadzby však znamenajú aj vysoké ceny akcií či nehnuteľností. Dôvod je prozaický, keď v banke či v dlhopisoch sú zárobky nízke, hľadá sa alternatíva. A tak sa kupujú byty, či akcie. Keď úroky začnú po čase rásť, nastane opak. Čo sa deje potom, si tiež pamätáme z roku 2008. Domácnosti vlastnili domy celé financované z hypotéky. Ich hodnota bola zrazu o štvrtinu nižšia a výška mesačnej splátky o polovicu vyššia ako v čase, keď ich kupovali. Nič rozumnejšie, ako prestať splácať a drahý dom „pustiť“ banke, domácnosti nenapadlo.

O ťažkosti návratu k vyšším úrokom vie svoje aj japonská centrálna banka. Tá znížila základné sadzby na jedno percento v júni. V roku 1995. Odvtedy je nepretržite pod touto hranicou. Späť nad jedno percento sa nevyhrabala ani v bohatom predkrízovom období pred rokom 2008.

Poučené týmto vývojom sa do zvyšovania sadzieb tentokrát centrálne banky hrnúť nebudú. Ani v Európe, ani v USA. Preto sa môžeme nachystať na pravdepodobne dlhé obdobie nízkych úrokov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?